html templates

Čo je to projekt TolBee

Niektoré včelstvá sa vedia rôznymi mechanizmami zbavovať parazita Varroa destructor. súboru týchto mechanizmov, vlastností hovoríme varroatolerancia. Niektoré z nich si už vieme všímať (varroa senzitívnu hygienu, grooming a.i.). Všímaním si týchto vlastností vieme selektovať včelstvá, ktoré sa klieštikovi V. destructor aktívne bránia. Ústav včelárstva sa ako člen Mendelové společnosti pro včelařský výzkum venuje selekcii takýchto včelstiev a aktívne sa podiela na spoločnom úsilí šľachtiteľskou prácou podchytiť túto dôležitú vlastnosť v regionálnych líniách včelstiev. Pomôžte nám odhaľovať tieto vlastnosti aj vo vašich včeltvách !!! Ak Vás problematika zaujala a chcete priložiť ruku k dielu neváhajte nás kontaktovať, dozviete sa viac. 

Varroa senzitívna hygiena a jej testovanie digitálnym otoskopom

Úvedenie do problematiky

O varroatolerancii sa dozvedáme čoraz viac. V minulasti bol ako prvá vlastnosť varroatolerancie popisovaný grooming. Grooming, ako schopnosť aktívne si odstraňovať foretického klieštika z tela včiel, je sám o sebe slabý mechanizmus na dosiahnutie dostatočnej varroatolerancie včelstva. Naviac je to vlastnosť, ktorá je dobre rozvinutá u včely východnej (Apis Cerana) avšak u včely medonosnej (Apis mellifera) sa nepodarilo túto vlastnosť zafixovať selekciou (Danihlík, 2013). Davis a kol. vo svojej práci deklarujú, že zdanlivé poškodenie panciera samičiek klieštika je prirodzený anatomický defekt roztoča, takže by sa nemalo jednať o znak kvantifikovateľný grooming (Davis, 2009). Naopak iní autori uvádzajú, že v prípade varroatolerancie ruskej včely medonostnej je dôležitý aj grooming (Kirrane, 2018).

Včelstvo ma našťastie radu ďalších mechanizmov. Zo šľachtiteľského pohľadu sa momentálne za jeden takýto významný mechanizmus považovaná takzvaná varroa senzitívna hygiena včelstva (VSH). Je to také správanie sa včiel vo vnútri plodového telesa, kedy včely odstraňujú zo zaviečkovaných buniek živý plod (kukly) napadnuté (infikované) samičkou klieštika Varroa destructor a jej vyvíjajúcim sa potomstvom. To má za následok, že potomstvo samičky nedokončí vývin a nespári sa (Čermák, 2015). To je významná vlastnosť, ktorá vie efektívne znižovať populáciu reprodukcie schopných samičiek. Nepoznáme presne mechanizmus, ktorým sa včely rozhodujú otvoriť práve bunky so samičkou, či samičkami klieštika, ktoré započali vývinový cyklus. Kim a kol. zistili, že včely s prejavom VSH najviac otvárajú bunky uprostred plochy plodového plástu, pričom sa jedná o bunky s viacnásobnou infestáciou (viac samičiek v jednej bunke) a zároveň s vyšším množstvom potomkov. Za významný zdroj expersie (prejavu) VSH preto považujú skôr okrajové bunky (Kim, 2018). Úvaha vyplýva z princípu testovania VSH, že čím viac buniek s prebiehajúcim cyklom bude odstránených, tým viac (percentuálne) zostane tých, ktoré nevstúpili do reprodukčného cyklu. A je teda efektívne hľadať ich na okraji zaviečkovanej plodovej plochy. To či sa pod viečkom bunky odohráva vývinový cyklus klieštika sa dá zistiť na kuklách po piatom dni po zaviečkovaní – v štádiu žltých očí a na starších kuklách. Ideálne je ale vyhodnotiť takéto bunky v 7. dni po zaviečkovaní, kedy má už kukla svetlohnedé oči a staršie (Čermák, 2015). V každom včelstve sa nachádza určité percento buniek, v ktorých je nereprodukujúca sa samička klieštika, prípadne samička s vajíčkami, z ktorých sa neliahne potomstvo. Teda jedná sa o bunky, ktoré nie sú vytvorené VSH včiel. Takýchto buniek je približne 20% z infikovaných. Za včelstvá vhodné výberu narozchovanie môžeme teda považovať včelstvá s VSH vyšším ako 25%. Na základe poznatku, že VSH je vlastnosť poskytovaná expresiou dvoch génov, čiže maximálne štyrmi alelami s aditívnym účinkom rozdeľujú Harbo a kol. včelstvá s VSH = 0% (do 20% nereprodukujúcich sa samičiek V.d.), VSH = 25% (do 25% nereprodukujúcich sa samičiek V.d.), .), VSH =50% (do 33% nereprodukujúcich sa samičiek V.d.), VSH = 75% (do 50% nereprodukujúcich sa samičiek V.d.) a .), VSH = 100% (do 100% nereprodukujúcich sa samičiek V.d.) (Harbo et al., 2009). Írsky autori štúdie na ruskej včele medonosnej rozdeľujú včelstvá na včelstvá s nízkou VSH<35%, strednou VSH=35-70% a vysokou úrovňou VSH VSH >70% (Kirrane, 2018).


Mobirise

Plod vhodný na sledovaniek VSH

Odviečkovaná plodová bunka obsahujúca kuklu približne 8 až 9 dní po zaviečkovaní. Ideálne obdobie na hodnotenie VSH je od siedmeho dňa po zaviečkovaní, nakoľko vieme ľahko posúdiť, či v bunke so samičkou V. destructor prebieha vývinový cyklus alebo nie. 

Mobirise

Čo je to v tej bunke?

Popis bunky včeliho plodu infestovanej V. destructor po odstránení kukly približne 1 deň pred vybehnutím: 1 - sonda, 2 - výkaly V. destructor, 3 - samička zakladateľka, 4 - samček, 5 - protonymfa, 6 - deutonymfa, 7 - mladá samička na začiatku pigmentácie, 8 - deutoschysalis, 9 - mladá pigmentovaná samička, 10 - výkaly vč. plodu.

Mobirise

Dvojitý problém

Bunka včelieho plodu infestovaná (napadnutá) viacerými samičkami zakladateľkami. 

Z vyššie uvedeného Vás určite napadne, že je v našom záujme nájsť v regionálnych genetických zdrojoch včelstvá s vysokou expresiou VSH. Na to je potrebné, aby bolo jednotnou metodikou prehliadnutých a otestovaných čo najviac včelstiev. Ústav včelárstva už pár rokov zastupuje Slovensko v Česko-slovenskom projekte selekcie a šľachtenia včelstiev smerom k varroatolerancii, ktorého materskou organizáciou je Mendelova společnost pro včelařský výzkum so sídlom v Brne. Každoročne naše plemenné včelstvá línie Tatranka testujeme jednotným hygienyckým testom a VSH testom. Z vyselektovaného materiálu odchovávame matky, ktoré sú odovzdávané na testovanie na špeciálnej testačnej stanici zameranej na hodnotenie prežívania včelstiev bez medikamentózneho tlmenia klieštika. Táto je zriadené pod vedením MVDr. Zdenka Klímu na českej strane Bielych Karpát. Vlastnosť VSH je ale príliš vzácna na to, aby sa hľadala v úzkom kruhu včelstiev. Je potrebné vyhľadať včelstvá, ktoré spĺňajú podmienku príslušnosti ku kranskému plemenu včely medonosnej a zároveň majú čo najvyššie VSH. Prosím, ak patríte medzi tých chovateľov, ktorí sú ochotní zmluvne vykonávať VSH testy na svojich včelstvách po dobu minimálne 3 roky kontaktujte nás. Povieme Vám podmienky za ktorých sa môžete zapojiť a tiež Vás podrobnejšie zoznámime s jednotnou metodikou a tiež benefitmi plynúcimi zo spolupráce . Vaša práca by spočívala v otváraní zaviečkovaných buniek a v hladaní nereprodukujúcich sa samičiek klieštika. Takýchto buniek musíte nájsť minimálne 20. Pri veľkom napadnutí klieštikom to nie je problém. Otvoríte možno 100 buniek a máte test hotový. Pri menšom napadnutí to ale môže predstavovať aj otvoriť 1000 buniek. Je to teda časovo náročná práca. Urýchluje ju vyššia miera infestácie klieštikom, samozrejme pod hranicou škodlivosti pre včelstvo. Inak povedané ak neliečite nad mieru, rýchlejšie zistíte, ktoré matky majú genetický potenciál vylepšovať v chove znaky VSH. Prácu tiež urýchluje používanie digitálneho otoskopu. 

Problematike snímania hmyzieho sveta sa v časopise Moderní včelař venoval František Weyda v roku 2015. V sérii článkov opísal problematiku práce so stolným skenerom (Weyda1, 2015), s digitálnou mikroskopiou (Weyda2, 2015). Neobišiel ani infračervené a ultrafialové zobrazovanie(Weyda3, 2015) a snímanie makrofotografií (Weyda4,6, 2015). Tieto články sú prínosné pre správne nastavenie fotoaparátu pri bežnom fotografovaní (Weyda5, 2015), ale aj pri začiatkoch v komplikovanejších technikách fotografickej dokumentácie pre včelárov ale aj vedcov, či nadšencov entomológie.

V dnešnom príspevku venovanom technike by som chcel nadviazať na tieto poznatky so špecifickou a praktickou témou. Jedná sa o využitie digitálneho otoskopu pre potreby hodnotenia varroa senzitívnej hygieny včelstiev. Otoskop je zariadenie slúžiace v humánnej a veterinárnej praxi na vyšetrenie vonkajšieho zvukovodu. Na včelárske účely sa toto zariadenie používa na vyšetrenie buniek včelieho plodu za účelom hodnotenia varroa-senzitívnej hygieny včelstva. Doterajšia metodika na tieto účely využíva optický otoskop, ktorý sa vyznačuje autentickým (minimálne skresleným) prenosom obrazu. To má veľkú výhodu pri klinickej diagnostike slizníc. Na účely VSH nám však plne postačuje digitálne sprostredkovaný obraz z otoskopu. Usilujeme sa zistiť len prítomnosť samičiek a to, či sa nachádzajú v započatom reprodukčnom cykle alebo nie. Za týmto účelom som sa rozhodol odskúšať digitálny otoskop. Jedná sa o digitálny mikroskop využívajúci svetlo odrážané od skúmaných objektov. Študuje teda povrchy objektov nasvietených zhora2. Patrí do veľkej rodiny digitálnych endoskopov, ktoré sa používajú na rôzne účely a preto majú aj rôzne vlastnosti – najmä hĺbku ostrosti, zväčšenie obrazu, priemer objektívu a podobne. Vyskúšal som viacero z nich, no svojimi vlastnosťami vyhovoval na prehliadnutie bunky včelieho plástu práve otoskop označovaný aj ako nástroj na čistenie uší – Visual Ear Spoon. Klasické digitálne endoskopy na technické účely totiž majú aj objektív menší ako 5 mm a zdalo by sa teda, že sú na prehliadnutie včelej bunky ideálne. No pravda je taká, že pri obhliadke bunky plástu nepotrebujeme zasúvať objektív do vnútra bunky. Rozhodujúca je vzdialenosť, pri ktorej je pozorovaný objekt dobre viditeľný. Zatiaľ čo väčšina technických digitálnych endoskopov je nastavovaná na 5 cm a väčšiu vzdialenosť, otoskop poskytuje ostrý obraz už pri vzdialenosti 1,5 cm. Aj napriek svojmu priemeru objektívu 5,5 mm je teda na naše potreby vhodnejší. Ďalšou výhodou je umiestnenie LED osvetlenia radiálne okolo objektívu, čo umožňuje presné osvetlenie vnútra včelej bunky.

Ďalšia z výhod spočíva v upevnení pracovných nástrojov v osi otoskopu. Pôvodne sa jedná o nástroje určené k odstráneniu cudzích predmetov alebo mazu z vonkajšieho zvukovodu. Postačí však elementárna zručnosť a vyrobíte si z nich preparačnú ihlu vhodnú na otváranie zaviečkovaných buniek a vyberanie kukiel. Podobne sa dá vyrobiť aj prelarvovacia lyžička. Upozorňujem však na fakt, že pri rotácii otoskopu okolo osi dochádza k disproporciám v pohyboch na obrazovke a v skutočnosti. Preto je pri tak jemnej činnosti ako je prelarvovanie potrebný určitý nácvik správnych postupov a preto som v prípade prelarvovania ostal verný klasickej „prelarvovačke“ s lupou. Digitálny otoskop je vybavený klasickým usb konektorom, ktorý umožňuje jeho priame pripojenie na notebook. Pre pripojenie na tablet či smartphone je potrebný adaptér na micro-usb.

Software pre vizualizáciu ako aj zaznamenávanie obrazu je prevažne súčasťou balenia digitálneho otoskopu. Tak pre operačné systémy iOS ako aj Android či Windows. Zariadenie však využíva aj voľne stiahnuteľné programy. Pre Windows používam ViewPlayCap, v mobilných zariadeniach zas MScopes alebo HotMicroscope.

No a to najdôležitejšie na záver. Cena. Tá sa na eBay pohybuje vo veľmi priaznivom rozhraní od 8 do 40 US $. Testoval som verziu Ear Cleaning Microscope Visual Ear Spoon, ktorá svojou cenou 10 US $ patrí medzi tie lacnejšie. Na vizuálne vyšetrenie zaviečkovaného plodu však plne postačuje. 


Použitá literatúra

1. Čermák K. 2015: Metodika testů varroa senzitivní hygieny. Mendelova společnost pro včelařský výzkum. Brno.

2. Harbo, J. R., & Harris, J. W. (2009). Responses to Varroa by honey bees with different levels of Varroa Sensitive Hygiene. Journal of apicultural research, 48(3), 156-161.

3. KIM, S. H., MONDET, F., HERVÉ, M., & MERCER, A. (2018). Honey bees performing varroa sensitive hygiene remove the most mite-compromised bees from highly infested patches of brood. Apidologie, 49(3), 335-345.

4. Kirrane, M. J., de Guzman, L. I., Whelan, P. M., Frake, A. M., & Rinderer, T. E. (2018). Evaluations of the Removal of Varroa destructor in Russian Honey Bee Colonies that Display Different Levels of Varroa Sensitive Hygienic Activities. Journal of Insect Behavior, 31(3), 283-297.

5. Weyda F. 2015: Využití moderních technik digitálního zobrazování I. Moderní včelař 12 (1):33-37.

6. Weyda F. 2015: Využití moderních technik digitálního zobrazování II. Moderní včelař 12 (2):51-53.

7. Weyda F. 2015: Využití moderních technik digitálního zobrazování III. Moderní včelař 12 (3):48-49.

8. Weyda F. 2015: Využití moderních technik digitálního zobrazování IV. Moderní včelař 12 (4):45-47.

9. Weyda F. 2015: Využití moderních technik digitálního zobrazování V. Moderní včelař 12 (5):54-56.

10. Weyda F. 2015: Využití moderních technik digitálního zobrazování VI. Moderní včelař 12 (6):56-59.