Z vyššie uvedeného Vás určite napadne, že je v našom záujme nájsť v regionálnych genetických zdrojoch včelstvá s vysokou expresiou VSH. Na to je potrebné, aby bolo jednotnou metodikou prehliadnutých a otestovaných čo najviac včelstiev. Ústav včelárstva už pár rokov zastupuje Slovensko v Česko-slovenskom projekte selekcie a šľachtenia včelstiev smerom k varroatolerancii, ktorého materskou organizáciou je Mendelova společnost pro včelařský výzkum so sídlom v Brne. Každoročne naše plemenné včelstvá línie Tatranka testujeme jednotným hygienyckým testom a VSH testom. Z vyselektovaného materiálu odchovávame matky, ktoré sú odovzdávané na testovanie na špeciálnej testačnej stanici zameranej na hodnotenie prežívania včelstiev bez medikamentózneho tlmenia klieštika. Táto je zriadené pod vedením MVDr. Zdenka Klímu na českej strane Bielych Karpát. Vlastnosť VSH je ale príliš vzácna na to, aby sa hľadala v úzkom kruhu včelstiev. Je potrebné vyhľadať včelstvá, ktoré spĺňajú podmienku príslušnosti ku kranskému plemenu včely medonosnej a zároveň majú čo najvyššie VSH. Prosím, ak patríte medzi tých chovateľov, ktorí sú ochotní zmluvne vykonávať VSH testy na svojich včelstvách po dobu minimálne 3 roky kontaktujte nás. Povieme Vám podmienky za ktorých sa môžete zapojiť a tiež Vás podrobnejšie zoznámime s jednotnou metodikou a tiež benefitmi plynúcimi zo spolupráce . Vaša práca by spočívala v otváraní zaviečkovaných buniek a v hladaní nereprodukujúcich sa samičiek klieštika. Takýchto buniek musíte nájsť minimálne 20. Pri veľkom napadnutí klieštikom to nie je problém. Otvoríte možno 100 buniek a máte test hotový. Pri menšom napadnutí to ale môže predstavovať aj otvoriť 1000 buniek. Je to teda časovo náročná práca. Urýchluje ju vyššia miera infestácie klieštikom, samozrejme pod hranicou škodlivosti pre včelstvo. Inak povedané ak neliečite nad mieru, rýchlejšie zistíte, ktoré matky majú genetický potenciál vylepšovať v chove znaky VSH. Prácu tiež urýchluje používanie digitálneho otoskopu.
Problematike snímania hmyzieho sveta sa v časopise Moderní včelař venoval František Weyda v roku 2015. V sérii článkov opísal problematiku práce so stolným skenerom (Weyda1, 2015), s digitálnou mikroskopiou (Weyda2, 2015). Neobišiel ani infračervené a ultrafialové zobrazovanie(Weyda3, 2015) a snímanie makrofotografií (Weyda4,6, 2015). Tieto články sú prínosné pre správne nastavenie fotoaparátu pri bežnom fotografovaní (Weyda5, 2015), ale aj pri začiatkoch v komplikovanejších technikách fotografickej dokumentácie pre včelárov ale aj vedcov, či nadšencov entomológie.
V dnešnom príspevku venovanom technike by som chcel nadviazať na tieto poznatky so špecifickou a praktickou témou. Jedná sa o využitie digitálneho otoskopu pre potreby hodnotenia varroa senzitívnej hygieny včelstiev. Otoskop je zariadenie slúžiace v humánnej a veterinárnej praxi na vyšetrenie vonkajšieho zvukovodu. Na včelárske účely sa toto zariadenie používa na vyšetrenie buniek včelieho plodu za účelom hodnotenia varroa-senzitívnej hygieny včelstva. Doterajšia metodika na tieto účely využíva optický otoskop, ktorý sa vyznačuje autentickým (minimálne skresleným) prenosom obrazu. To má veľkú výhodu pri klinickej diagnostike slizníc. Na účely VSH nám však plne postačuje digitálne sprostredkovaný obraz z otoskopu. Usilujeme sa zistiť len prítomnosť samičiek a to, či sa nachádzajú v započatom reprodukčnom cykle alebo nie. Za týmto účelom som sa rozhodol odskúšať digitálny otoskop. Jedná sa o digitálny mikroskop využívajúci svetlo odrážané od skúmaných objektov. Študuje teda povrchy objektov nasvietených zhora2. Patrí do veľkej rodiny digitálnych endoskopov, ktoré sa používajú na rôzne účely a preto majú aj rôzne vlastnosti – najmä hĺbku ostrosti, zväčšenie obrazu, priemer objektívu a podobne. Vyskúšal som viacero z nich, no svojimi vlastnosťami vyhovoval na prehliadnutie bunky včelieho plástu práve otoskop označovaný aj ako nástroj na čistenie uší – Visual Ear Spoon. Klasické digitálne endoskopy na technické účely totiž majú aj objektív menší ako 5 mm a zdalo by sa teda, že sú na prehliadnutie včelej bunky ideálne. No pravda je taká, že pri obhliadke bunky plástu nepotrebujeme zasúvať objektív do vnútra bunky. Rozhodujúca je vzdialenosť, pri ktorej je pozorovaný objekt dobre viditeľný. Zatiaľ čo väčšina technických digitálnych endoskopov je nastavovaná na 5 cm a väčšiu vzdialenosť, otoskop poskytuje ostrý obraz už pri vzdialenosti 1,5 cm. Aj napriek svojmu priemeru objektívu 5,5 mm je teda na naše potreby vhodnejší. Ďalšou výhodou je umiestnenie LED osvetlenia radiálne okolo objektívu, čo umožňuje presné osvetlenie vnútra včelej bunky.
Ďalšia z výhod spočíva v upevnení pracovných nástrojov v osi otoskopu. Pôvodne sa jedná o nástroje určené k odstráneniu cudzích predmetov alebo mazu z vonkajšieho zvukovodu. Postačí však elementárna zručnosť a vyrobíte si z nich preparačnú ihlu vhodnú na otváranie zaviečkovaných buniek a vyberanie kukiel. Podobne sa dá vyrobiť aj prelarvovacia lyžička. Upozorňujem však na fakt, že pri rotácii otoskopu okolo osi dochádza k disproporciám v pohyboch na obrazovke a v skutočnosti. Preto je pri tak jemnej činnosti ako je prelarvovanie potrebný určitý nácvik správnych postupov a preto som v prípade prelarvovania ostal verný klasickej „prelarvovačke“ s lupou. Digitálny otoskop je vybavený klasickým usb konektorom, ktorý umožňuje jeho priame pripojenie na notebook. Pre pripojenie na tablet či smartphone je potrebný adaptér na micro-usb.
Software pre vizualizáciu ako aj zaznamenávanie obrazu je prevažne súčasťou balenia digitálneho otoskopu. Tak pre operačné systémy iOS ako aj Android či Windows. Zariadenie však využíva aj voľne stiahnuteľné programy. Pre Windows používam ViewPlayCap, v mobilných zariadeniach zas MScopes alebo HotMicroscope.
No a to najdôležitejšie na záver. Cena. Tá sa na eBay pohybuje vo veľmi priaznivom rozhraní od 8 do 40 US $. Testoval som verziu Ear Cleaning Microscope Visual Ear Spoon, ktorá svojou cenou 10 US $ patrí medzi tie lacnejšie. Na vizuálne vyšetrenie zaviečkovaného plodu však plne postačuje.
