Po spoločnej prechádzke v rámci Dňa otvorených záhrad v roku 2023 vznikla medzi správcami arboréta a pracovníkmi Ústavu včelárstva myšlienka vytvorenia lepších podmienok pre solitérne druhy včiel a tiež čmeľov. V tomto nádhernom prostredí, jedinečnom prírodnom refúgiu, našli prirodzené hniezdne podmienky. Preto nemôžeme povedať, že by bolo naším cieľom selektívne podporovať niektorý z množstva druhov. Ide skôr o vzájomné spoznanie sa navzájom a o priblíženie spôsobu života týchto vzácnych živočíchov.
Zároveň je naším cieľom priniesť ľuďom informácie ako vedia týmto živočíchom pomôcť a kde sa pri podpore hniezdenia hmyzu dopúšťame najväčších chýb.
O solitérnych včelách
Na území Slovenska je zdokumentovaný výskyt 612 druhov solitérnych včiel. Sú to včely, ktoré na rozdiel od včiel medonosných nevytvárajú pravé spoločenstvá. To znamená, že pri stratégii udržania svojho rodu nežijú v sociálnom usporiadaní. Spoliehajú sa skôr na svoje individuálne schopnosti, z čoho pochádza aj ich označenie solitérne (samostatne hniezdiace). Niektoré druhy solitérnych včiel však počas hniezdenia predsa len vytvárajú dočasné nepravé spoločenstvá tým, že pri hniezdení napríklad využívajú spoločný vchod do podzemných dutín. V podzemí však má každá samička svoje vlastné hniezdne dutiny, v ktorých sa stará o svoje vlastné potomstvo. Táto stratégia im umožňuje efektívnejšie sa brániť pred druhmi samotárskych včiel, ktoré svoje potomstvo vychovávajú paraziticky a pre svoj vývin využívajú plod iných samotárskych včiel. Sú to také kukučky medzi včelami. Tieto druhy už pripomínajú akýsi medzistupeň medzi solitérnymi včelami a spoločenstvom čmeľov.
Vráťme sa ale ku solitérnym včelám v arboréte. Na domčeku v strede arboréta ako aj v areáli si môžete všimnúť hniezdne pomôcky, ktoré využívajú solitérne včely hniezdiace v horizontálnych dutinkách o priemere 8 mm. Sú to prevažne Osmia cornuta a Osmia bicornis.
Tieto hniezdne pomôcky sme tu umiestnili, pretože sú najčastejšie používané aj v záhradách milovníkov hmyzu a prírody a sú najčastejšie ponúkané v špecializovaných obchodoch. Všimnite si, že naše hniezdne pomôcky poskytujú solitérnym druhom včiel hĺbku hniezdnych dutín viac ako 10 cm. Mnohé hniezdne pomôcky v obchodoch toto kritérium nespĺňajú. Prečo je to dôležité? Vhodnosť dutiny je podmienená biológiou živočícha. Solitérne včely hniezdiace v takýchto dutinách si pripravia dutinu. Vystelú ju biologickým materiálom z lístia alebo minerálnym materiálom z pôdy. Preto aj tieto včely často pomenovávame podľa spôsobu úpravy dutiny ako čalúnice (vystelú dutinku listom) alebo murárky (používajú „maltu zo zeminy“). Od dna dutinky (najhlbšieho miesta) začínajú tieto včely týmto spôsobom vytvárať bunky, oddelenia, do ktorých nazhromaždia peľ a na jeho povrch položia vajíčko. Následne bunku uzatvoria a pokračujú smerom k otvoru v tvorbe ďalších buniek. Posledná bunka pred posledným uzatvorením dutiny je falošná. Je hlbšie a prázdna, aby zmiatla parazitické živočíchy. Z buniek, ktoré boli položené ako prvé, sa prevažne liahnu samčekovia a z tých neskôr vytvorených samičky. Dĺžka dutiny je teda zásadná. Keby sme včelám poskytli príliš krátku dutinu, samička by ju zakládla. Z takejto dutiny by sa však v nasledujúcom roku vyliahli len samčekovia a došlo by k preváženiu ich prirodzeného pomeru k počtu samičiek. Zároveň takáto včela nevie vytvoriť falošnú bunku a nevie tak využiť svoj trik pre ochranu potomstva pred parazitickou muchou Cacoxenus indagator či iným parazitickým živočíchom.
Všimnite si tiež, že naše hniezdne pomôcky sú po areáli rozmiestnené na viacerých miestach. Je to iná ponuka hniezdenia ako ju ponúkajú veľké „včelie hotely“ v areáloch rôznych firiem. Je tomu tak práve z dôvodu, že veľká koncentrácia hostiteľa na jednom mieste priťahuje aj veľa parazitického hmyzu. Všetky hniezdne pomôcky pre solitérne včely sú v arboréte rozoberateľné. Má to dva účely. Ten hlavný spočíva v tom, že na jeseň vieme zakuklené štádiá solitérnych včiel vybrať z hniezdnych pomôcok a zabrániť tak ďalšej parazitácii alebo znehodnoteniu plodu plesňami počas zimovania. Druhý účel je účel výučbový a vedecký, aby do života týchto včiel mohli nahliadnuť študenti škôl pod vedením odborníka. Preto, prosím, sami neotvárajte tieto hniezdne pomôcky. Neodborný zásah by mohol ohroziť celú budúcoročnú populáciu. Častá chyba predávaných hniezdnych pomôcok je aj tá, že dutinky sú prevŕtané cez celý materiál. Nemajú teda dno a ak na konci nie sú niečím upchaté, solitérky ich prevažne neobsadia.
Niektoré druhy solitérnych včiel potrebujú menší priemer hniezdnych dutín. Niektoré dokonca iný materiál ako drevo. Dajú prednosť kamenine, tuhej hline či dreni stoniek rastlín. Máme aj špecialistky, ktoré používajú ako hniezdnu príležitosť ulitu slimáka záhradného (Osmia bicolor), puklinu v skalke, omietke či murive, či dokonca špeciálnu dutinu v rastlinách – takzvanú hálku, ktorú vytvoril parazitáciou iný živočích (Osmia gallarum). Existuje aj veľká skupina solitérnych včiel pieskorypiek a ploskočielok, ktoré hniezdia v piesočnej trvalo odhalenej pôde bez súvislého porastu. Preto dávajte veľký pozor, kam kladiete nohu a nečudujte sa, že niektoré plochy arboréta nie sú „parkovo upravené“. To, čo sa nášmu oku esteticky nepáči, je pre iné organizmy životne dôležité. Avšak, estetika a pomoc sa dá aj spájať a pre tieto druhy sa dajú vytvárať takzvané sandáriá. Plochy pripomínajúce skalku s vhodnými nektárodárnymi a peľodárnymi rastlinami v okolí. Námetov na vytváranie ďalších prostredí lahodiacich oku a spĺňajúcich účel podpory solitérnych včiel v arboréte je teda dosť.
Dostali sme sa však k zásadnému bodu podpory všetkých solitérnych druhov včiel, a to je zdroj ich potravy. Poskytnúť totiž hniezdenie, a nemyslieť pritom na obživu, je pomoc ani nie polovičná. Veľa druhov solitérnych včiel pravdepodobne za celý svoj život ani neuvidíte, pretože svoj život nechali splynúť do jedného s určitým typom kvetiny. Čerpajú nektár a peľ len z jedného konkrétneho druhu rastliny, tieto nazývame monolektické druhy. Iné čerpajú zdroje obživy len z niekoľko málo rastlinných druhov, to sú druhy oligolektické. No a tie, ktoré sa až tak úzko nešpecializovali, tie sú polylektické a navštevujú širšiu paletu kvetov. Druhy, ktoré voláme vlnárky, potrebujú pre vystlanie buniek v hniezdnej dutine chlpatý materiál z rastlín ako šalvia a im podobných.
Je teda neskutočne dôležité poznať biologické potreby jednotlivých druhov solitérnych včiel vo svojom okolí, aby ste im vedeli poskytnúť okrem správnej hniezdnej pomôcky hlavne správne rastliny vo vašej záhrade. Pri čmeľoch, ktoré sú menej vyberavé, sme pre vás zostavili aj zoznam rastlín podľa typu pôd. Pre roztopašné návyky a veľkú rozmanitosť druhov solitérnych včiel je podobný počin náročný. Hluchavkovitými rastlinami či výsadbou bylinkových záhonov s tymianom, šalviou, levanduľou, medovkou, yzopom či vresom určite nič nepokazíte. Postupom času a pribúdajúcimi znalosťami možno vo vašej záhradke pribudnú aj druhy rastlín pre „náročné solitérky“.
O čmeľoch
Územie strednej Európy obýva približne 50 druhov čmeľov. Čmele, ktoré ľudovo nazývame čmeliaky, prežívajú zimu inak ako solitérne včely. Zimu prežíva matka, zakladateľka z predošlého roku. Na jar vylezie spod lístia z pôdy, v ktorej prezimovala. Najprv sa osvieži na nektári a peli skorých jarných kvetov (často rozkvitnuté vŕby, liesky, deväťsil, lopúch a pod.). Následne sa vydá hľadať dutinu, v ktorej by založila kolóniu. Najčastejšie hľadá myšiu noru, puklinu v skale, vtáčiu búdku alebo špeciálnu hniezdnu pomôcku pre čmeliaky. Niektorí záhradkári a milovníci prírody ich umiestňujú do svojich záhrad. Arborétum má tiež niekoľko takýchto pomôcok. Ak ich počas prechádzky nájdete, prosím neotvárajte ich. Vyrušuje to podnájomníkov búdky a mohli by sa vám „odvďačiť“ aj žihadlom. Áno, aj čmele majú žihadlo. Ak si matka vybrala dutinu, upraví si jej obsah a začne so stavbou prvých buniek z voskoviny (zmesi prírodných vlákien a vosku). Vytvorí bunku, v ktorej uchováva nektár a plodovú bunku, do ktorej položí niekoľko vajíčok (3-8). Zatiaľ čo bunka na nektár pripomína akúsi misku, bunka na plod je, po zakladení vajíčkami, starostlivo matkou uzatvorená. Z týchto vajíčok sa postupne vyvíjajú jej prvé robotnice. Je to proces pre matku veľmi náročný. Musí plodovú bunku zahrievať, plod po vyliahnutí kŕmiť a pomedzi to pravidelne zhromažďovať nektár a peľ. Bez nektáru a peľu by zahynula tak matka, ako aj plod. Pri súčasných výkyvoch teplôt pozorujeme tento jav čoraz častejšie. Stačí, že príde ochladenie okolo 0 °C na dlhší čas (viac ako 3 dni) a matka nedokáže nazhromaždiť dostatok zásob. Po prekonaní tohto kritického obdobia napokon z plodových buniek vybehnú prvé čmelie robotnice.
Pre čmeliu matku začína stabilnejšie obdobie s väčšími istotami. Od tejto chvíle sa o znášku peľu a nektáru starajú robotnice a tiež pomáhajú so zahrievaním plodových buniek a s kŕmením plodu. Matka sa môže plne sústrediť na kladenie vajíčok. Kolónia sa tak začne dynamickejšie vyvíjať a v závislosti od druhu začína naberať na početnosti jedincov. Niektoré jedince tvoria spoločenstvá len s niekoľkými desiatkami jedincov. Iné kolónie majú až niekoľko stoviek.
Keď sa kolónia čmeľa dostane do svojho rozkvetu, začne matka klásť aj vajíčka, z ktorých sa liahnu mladé matky. Tieto sa v danú sezónu budú páriť so samčekmi a následne budú zimovať a čakať na ďalšiu sezónu. Matka na vrchole kondície kolónie kladie aj trúdie vajíčka a činia tak aj robotnice, ktoré síce neboli spárené, no trúdie vajíčka klásť vedia. Od tohto momentu, keď z plodu vybehnú mladé matky, začína sa „čmelie kráľovstvo“ postupne rozpadať. Stará matka viac nie je schopná udržať fungujúce spoločenstvo a napokon hynie. Robotnice, trúdy a aj mladé kráľovné postupne kolóniu opúšťajú. Osud mladých matiek sme už opísali. Osud robotníc a trúdov je nemilosrdnejší. Tie totiž ku koncu leta hynú. Hovorí sa, že „čmeliaci hynú pod lipou“. Je teda viditeľné, že čmele sú akýmsi medzičlánkom medzi solitérnymi druhmi včiel a včelami medonosnými.
Úliky pre čmeliaky sú dnes bežne ponúkané na e-shopoch. Jednoduchý postup ako s nimi narábať a tiež zoznam rastlín, ktoré poskytujú čmeľom dostatok obživy nájdete v PDF návode. Tu je však potrebné upozorniť vás na najdôležitejšiu zásadu. Ani solitérne druhy včiel, ani čmele si nikdy nekupujte. Zakúpené jedince nepochádzajú z oblasti, do ktorej ich osadíte, a je otázne, či je neprirodzené miešanie genetiky vhodné. V najhoršom prípade by mohlo dôjsť k premiestneniu druhu, ktorého výskyt vo vašej lokalite nie je prirodzený. Mohli by tak utrpieť pôvodné, domáce druhy, a v neprirodzenom prostredí by to nemal jednoduché ani ten dovezený druh. O to viac, že sa jedná o druhy chránené, a preto je najlepšie poskytnúť kvetenu, hniezdne pomôcky, starať sa o ich hygienu a všetko ostatné nechať na prírodu. Rovnako aj u nás v arboréte sú všetky jedince pôvodom len z arboréta a jeho bezprostrednej blízkosti.
Autori textu: MVDr. Martin Staroň, PhD.; Ing. Monika Lachmannová, Ph.D.; Vanda Rusnáková
Fotografie: MVDr. Martin Staroň, PhD.
Set up a free site with Mobirise
